1. Vysvetlite pojem controlling
Subsystém riadenia podniku, ktorý zabezpečuje informácie pre manažment. Sleduje zisk podniku, likviditu a jeho slabé stránky.

2.Definujte nákladový controlling

- subsystém riadenia podniku

- nástroj, ktorým sa sleduje, aby sa docielil zisk podniku

3. Vymenujte, ktoré úlohy plní nákladový controlling

Cieľom nákladového controllingu je odpovedať na otázky:

- aké náklady vznikli (nákladové druhy, priame a nepriame náklady)

- kde náklady vznikli (v hospod. strediskách)

- prečo náklady vznikli (vyvolali ich výrobky alebo služby teda nositelia nákladov)

- aké vysoké náklady majú byť (zostavujeme predbežné N.- plánovanie, rozpočtujeme)

- aké sú vysoké náklady (zaúčtujeme skutočné N. do evidencie)

- prečo sú také vysoké

- s akým efektom sú N vynakladané

4. Charakterizujte nástroje NC:

- finančné a vnútropodnikové účtovníctvo

- kalkulácie a rozpočty

- plánovanie

5. a 6. – neskúša sa

7. Definujte náklady

Náklady – peňažné ocenenie spotreby výrobných faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené výdavky spojené s jeho činnosťou.

Náklady sú len tie potreby zdrojov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

- vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby zdrojov

- sú vynaložené na konečné výkony podniku

- sú účelovo spojené s činnosťou podniku.

Náklady sa musia vzťahovať k jednoznačne vymedzenému objektu, ktorý označujeme ako výkon. Výkony ako nositelia N sú aj predmetom kalkulovania.

8. Uveďte klasifikáciu nákladov aspoň z troch hľadísk!

1. Náklady podľa kalkulačného členenia : priame a nepriame náklady

2. Náklady podľa vzťahu k výrob. procesu, účelové členenie nákladov:

- N technologické a N na obsluhu a riadenie

- N jednotkové a režijné

3. Náklady podľa závislosti nákladov od zmeny objemu výroby:

- variabilné N: proporcionálne, neproporcionálne

- fixné N: absolútne, relatívne

4. kalkulačné náklady:

kalk. odpisy, kalk. riziko, kalk. úroky, kalk. mzda, kalk. nájomné, a iné.

5. N podľa rozhodovacieho proces

- alternatívne N (oportunitné)

- relevantné N (rozhodujúce, podstatné, významné, nevyhnutné)

- irelevantné N

- predpokladané N (hypotetické)

- implicitné

- explicitné

- neproduktívne.

9. Druhové členenie N

Toto členenie nákladov odpovedá na otázku, čo bolo spotrebované.

Nákladové druhy môžeme členiť na:

Ø N na spotrebu hmot. prostriedkov – spotreba surovín, materiálu, palív, energie

Ø N na opotrebovanie dlhodobého majetku - odpisy budov, strojov

Ø N na spotrebu živej práce – mzdy, platy, ost. osob. N., soc., zdrav. dôchod. poistenie

Ø N na bezprostredné peňažné úhrady - poistné, úroky, kurzové straty, poplatky

Ø N na interné služby – cestovné, reprezentačné, int. opravy, vnútrozávodná doprava

Ø N na externé služby – nájomné, doprava, ext. opravy

Ø Iné prevádzkové N – predaný materiál, škody z reklamácií výrobkov, manká a škody na zásobách

Ø Iné finančné N – odpis pohľadávky, rezervy a opravné položky,

Ø Dane – dane z príjmov, cestná daň,

Ø Prevodné účty

Druhové členenie je charakteristické určitými typickými znakmi:

1. Zahŕňajú sa len také pôvodné vklady, ktoré vstupujú do danej aktivity zvonku – N. externé

Spotreba výkonov vytvorených vnútri - N interné

2. Externé N prejavujú v danej aktivite ako prvotné N – vznikajú stykom firmy s jej okolím napr. spotr. mat. alebo s jej zamestnancami napr. mzdové N

Interné N sú druhotnými N – Vznikajú spotrebou vnútropod. výkonov napr. výroba elektr. energie na vlastnú spotrebu, výroba náradia...

3. Prvotné N sú vyjadrené jedinou položkou, preto sú N jednoduché, nemožno ich ďalej členiť. Druhotné N sú vykazované ako komplexné N, skladajúce sa z niektorých prvotných N, dajú sa rozčleniť na pôvodné N druhy.

Význam druhového členenia N:

- je východiskom regulácie kvantitatívnych proporcií medzi potrebou určitej štruktúry a výšky zdrojov a ich pohotovou dispozíciou.

- rozsah a štruktúra druhového členenia N je relatívna a musí byť konkretizovaná vo vzťahu k jednoznačne vymedzenému objektu.

- umožňuje sumarizáciu údajov za rôzne nehomogénne celky

- je dôležité na rozbor práce firmy, pretože umožňuje robiť mnoho veľmi dôležitých ekonomických záverov.

10. členenie N podľa položiek kalkulačného vzorca

Podstata kalkulačného členenia N spočíva v tom, že všetky N s rozdeľujú podľa ich vzťahu k výrobnému procesu (činnosť firmy), teda podľa toho aké použitie môže mať ten istý druh N pri tvorbe výkonov. Pre firmu je rozhodujúce, aby správne pozorne prehodnotila, na čo boli N vynaložené, na ktoré výrobky alebo služby. Kalkulácia N je písomný prehľad jednotlivých položiek N a ich úhrn na kalk. jednotku. Kalk vzorec nie je predpísaný, každá firma si môže zostaviť v závislosti od svojich špecifických podmienok vlastné kalk. vzorce.

Základným predpokladom použitia kalk. vzorca je vymedzenie obsahu jednotlivých kalk. položiek. Položky kalk. vzorca sa rozdeľujú do 2 skupín:

- nákladovo samostatné položky – priame N: je možné vyjadriť jednotl položky N na jednotku kalkulovaného výkonu

- nákladovo komplexné položky – nepriame (režijné) N: nie je možné ich bezprostredne priradiť k jednotl. Výkonom, pretože sú vynaložené spoločne na viac druhov výkonov.

Všeobecný kalkulačný vzorec:

1. priamy materiál (jednotkový)

2. priame mzdy (jednotkové)

3. ostatné priame N

4. výrobná (prevádzková) réžia

vlastné N výroby

5. správna a zásobovacia réžia

vlastné N výkonu

6. odbytové N

úplné vlastné N výkonu

7. zisk, resp. strata

cena výkonu

11. členenie N v závislosti od zmeny objemu výkonov

Rozlišujeme tri základné skupiny N:

1. N, ktoré reagujú na zmeny v objeme výkonov, Vo svojej absolútnej výške sa pri zvýšení objemu zvyšujú, pri poklese objemu znižujú. Sú závislé od zmien v objeme a označujeme ich ako náklady variabilné (premenlivé). Základom variabilných N sú vklady zdrojov, ktoré sú technicky resp. ekonomicky ľubovoľne deliteľné. Preto ich možno vložiť do daného procesu presne v proporciách, ktoré zodpovedajú danému objemu a v čase jeho reálneho uskutočňovania, napr. spotreba materiálu, úkolová mzda, a pod.

2. Náklady, ktoré nereagujú na zmeny v objeme výkonov a zostávajú vo svojej absolútnej výške nezmenené i pri ich zvýšení alebo znížení. Sú nezávislé od zmien v objeme a označujeme ich ako náklady fixné (stále). Základom fixných N sú vklady zdrojov, ktoré technicky a ekonomicky nedeliteľné. Preto ich možno vložiť do daného procesu jednorázovo, a to v rozsahu ich potenciálnej výkonnosti (kapacity). Príkladom sú odpisy výrobného zariadenia, časová mzda a pod.

3. zmiešané náklady sú N, ktoré zahrnujú tak variabilné ako aj fixné položky nákladov.

12. Ktorá kalkulácia berie do úvahy zmenu nákladov v závislosti na zmenách objemu výkonov?

Je to dynamická kalkulácia

13. Podstata dynamickej kalkulácie

Je taká kalkulácia, pri ktorej sa berie do úvahy vývoj N v čase. Ide vlastne o problematiku tzv. dlhodobých N. V praxi sa dynamická kalkulácia označuje ako kapacitná kalkulácia, teda taká, pri ktorej sa berie do úvahy vyrábané množstvo, ktoré sa v čase mení. Je veľmi závislá na nevyhnutnom rozdelení N na fixné a variabilné a na ich správnom zistení. Patrí medzi súhrnné metódy kalkulovania N.

14. Podstata statickej kalkulácie

Nepredpokladá rôzny stupeň využitia výrobnej kapacity. Charakter statickej kalk. má každá kalkulácia úplných nákladov.

15. Čo vyjadruje pojem nákladová degresia v dynamickej kalkulácii?

Ak rastie rozsah činnosti podniku, priemerné náklady finálneho výrobku klesajú a opačne, so znížením rozsahu činnosti rastú. Príčinou tohto javu je existencia fixných nákladov. Kalkulované priemerné fixné N majú nepriamo úmerný vzťah k využitiu výrobnej kapacity, s rastom využitia kapacity na jednotku produkcie klesajú.

Degresívne náklady – sa menia s objemom výkonov tak, že rast ich úhrnnej výšky je pomalší než rast objemu produkcie (pri klesaní objemu výroby sa znižujú rýchlejšie). Vzrastajúci objem výkonov vyvoláva klesanie nákladov na jednotku produkcie. Patria sem náklady na technologické palivo, pomocný materiál, nákl. na bežné opravy dlhod. majetku a iné. Koeficient reakcie je väčší ako 0 a menší ako 1.

16. Kedy dosahuje podnik optimálne využitie nákladov?

Pri maximálnom využití výrobnej kapacity, kedy sú fixné N pripadajúce na jednotku výkonu najnižšie.

17. Celkové náklady

Predstavujú úhrnnú výšku N vynaloženú na určitý objem výkonov. Vyjadrujú rozsah nákladov, ktoré treba zabezpečiť, aby sa požadovaný objem výkonov mohol uskutočniť. Vyjadríme vzťahom: Cn = Fn + Vnj . Q

18. Priemerné náklady

Predstavujú podiel celkových nákladov, ktorý pripadá na jednotku výkonov pri určitom objeme. Sú konečným meradlom hospodárnosti danej aktivity, pri poklese priemerných nákladov sa hospodárnosť zvyšuje, pri ich raste hospodárnosť klesá. Vyjadríme vzťahom: NØ = Cn : Q

19. Vysvetlite pojem hraničné náklady

Hraničné náklady, tak ako prírastkové náklady sa používajú na rozhodovanie o pribratí ďalšej jednotky. Pod pojmom hraničné náklady rozumieme tú sumu nákladov, ktorá sa pridáva každým nasledujúcim výrobkom k celkovým nákladom vynaloženým na predchádzajúci počet jednotiek. Pri nízkych úrovniach outputu s rastom outputu klesajú, po dosiahnutí svojho minima však začínajú rásť.

20. Vysvetlite pojem prírastkové náklady

Používajú sa na rozhodovanie o pribratí ďalšej jednotky výroby. Náklady súvisiace s väčším objemom prírastku produkcie sa nazývajú prírastkové náklady. V prípade zväčšovania rozsahu výroby v rámci jestvujúcej výrobnej kapacity sú ich obsahom len variabilné náklady, inak ich tvoria variabilné aj fixné náklady.

21. Definujte fixné náklady

Predstavujú z krátkodobého hľadiska tie položky nákladov firmy, ktoré musí firma vynaložiť bez ohľadu na to, aké množstvo produkcie vyrobí.

22. Uveďte klasifikáciu fixných nákladov. Pri každej položke uveďte jeden príklad

Fixné náklady môžeme členiť na absolútne fixné a relatívne fixné.

Absolútne fixné sú konštantné bez ohľadu na to, aký objem produkcie sa vyrába. Môžu byť ešte:

a) jednorazové – raz ich vynaložíme, vznikajú so vznikom výrobnej kapacity

b) priebežné – môžu sa opakovať (platy zamestnancov s fixným platom), sú závislé od času

Relatívne fixné – dôjde k zmene fixných nákladov, lebo sa viažu k určitému rozpätiu produkcie. Fixné náklady sú funkciou času.

23. Vysvetlite, čo vyjadruje ukazovateľ koeficient reakcie

Ukazovateľ koeficient reakcie vyjadruje závislosť zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie.

K_r = 1 sú proporcionálne

0 <>r < style=""> sú degresívne

K_r > 1 sú progresívne

K_r < style=""> sú regresívne

24. Aké sú možnosti na použitie ukazovateľa koeficient reakcie?

Na základe výpočtu koeficientu reakcie vieme určiť, či náklady rastú vzhľadom na rast produkcie progresívne, degresívne, proporcionálne a pod.

25. Vymenujte metódy výpočtu fixných nákladov

- empirická metóda

- grafická metóda

- administratívna metóda

- matematické metódy: metóda najmenších štvorcov, metóda rovníc s dvoma neznámymi, aritmetická metóda

26. Charakterizujte empirickú metódu výpočtu fixných nákladov

Závislosť nákladov od zmeny objemu výroby sa meria kvalifikovaným odhadom. Presnosť výpočtu ovplyvňuje teoretická a praktická úroveň vedomostí hospodárskych pracovníkov.

27. Charakterizujte grafickú metódu výpočtu fixných nákladov

Táto metóda vychádza z celkových nákladov. Podkladom pre použitie grafickej metódy je celková hodnota výroby v predajných cenách a celkových nákladoch. Údaje za dlhšie časové obdobie sa nanesú do súradnicového systému: no os x produkcia a na os y náklady. Časový rad sa vyrovná (najčastejšie použitím rôznych štatistických metód) a priesečník s osou y udáva výšku fixných nákladov. Výhoda tejto metódy je v jej jednoduchosti vtedy, ak sú k dispozícii porovnateľné údaje. Ťažkosti sú hlavne v zabezpečení ich porovnateľnosti v dôsledku častých metodických, organizačných a cenových zmien. Presnosť výsledkov výpočtu si vyžaduje porovnávať minimálne 6-8 období.

28. Vymenujte matematické metódy výpočtu fixných nákladov

- metóda najmenších štvorcov

- metóda rovníc s dvoma neznámymi

- aritmetická metóda

- metóda regresnej a korelačnej analýzy

29. Uveďte výhody a nedostatky výpočtu fixných nákladov matematickými metódami

Výhody: presnosť výpočtu fixných nákladov v porovnaní s ostatnými metódami, vylučujú subjektívny vplyv pri výpočte fixných nákladov.

Nevýhody: Fixné náklady sa počítajú z údajov o celkovej výrobe a nákladoch. Výsledkom preto sú hypotetické fixné náklady. Ich suma často prevyšuje sumu režijných nákladov celkom. Pri zmene objemu výroby sa aj časť variabilných nákladov správa ako fixné náklady, pričom matematické metódy to nemôžu postihnúť. Preto je odporúčané do vzorcov namiesto nákladov celkom dosadiť režijné náklady.

30. Vysvetlite výhody a nevýhody výpočtu fixných nákladov metódou rovníc s dvomi neznámymi

Výhody: okrem fixných nákladov vypočítame aj variabilné náklady na 1 Sk produkcie. Čím je hodnota N_vj vyššia tým je podnik menej citlivý na zmeny v objeme produkcie. Ďalšie výhody sú totožné s výhodami výpočtu pomocou matematických metód.

Nevýhody: výsledky sú spoľahlivé len vtedy, ak sa veľmi nezmenia činnosti podniku v skúmaných obdobiach (napr. zmena sortimentu...)

31. Vysvetlite prednosti a nedostatky výpočtu FN regresnou analýzou (metódou najmenších štvorcov).

m. regresnej a korelačnej analýzy – umožňuje rozdelenie zmiešaných N na variabilnú a fixnú časť, a to stanovením tesnosti vzťahu medzi závisle premennou (zmiešané N) a nezávisle premennou (objem výroby).Pri lineárnej závislosti 2 premenných sa k zisteniu tesnosti ich závislosti používa korelačný koef. (r). Nadobúda hodnoty <1,-1>. 1=priama úplná lin. závisl., -1=nepriama úplná lin. závisl.

r = ( QNj – QNj ) / [(Q² - Q²)(Nj²- Nj²)]1

VN= åzmiešané N . r

r² udáva vplyv sledovaného činiteľa (Q) na závisle premennú (N)

výhody – umožňuje zistiť výšku VN v zmiešaných N, pretože udáva do akej miery sú zmiešané N závislé od Q

nevýhody – pozri otáz. č.29

m. najmenších štvorcov – vychádza z údajov o výrobe vo fyzických jednotkách a CN na objem výroby za jednotl. čas. obd.(mesiace).

VNj = ∑(Q’N’) ⁄ ∑Q’²

FN = ∑N ⁄n – VNj.∑Q ⁄n

Q’ odchýlky výroby od priemeru

N’ odchýlky N od priemeru

N počet období

Výhody – presné výsledky, možnosť výpočtu štatistickej presnosti modelu

Nevýhody – v priemysle vo väčšine prípadov pre širší sortiment výroby je to zložitá a časovo náročná m.

32. Uveďte, akým spôsobom možno overiť reálnu výšku FN v podniku

možno si ju overiť v štruktúre N podľa položiek kalkulačného vzorca, alebo pomocou kalkulácií N jednotlivých výrobkov. Objektívnosť rozpočítavania FN na kalk. jednotku si vyžaduje ich rozdelenie súvisiace s výrobou výrobku, skupiny výrobkov, s činnosťou hospod. strediska, podniku.

33. Uveďte základné ukazovatele hodnotenia úrovne N a vysvetlite ich obsah

Zisk = tržby - N

halierový ukazovateľ nákladovosti– koľko halierov N pripadá na 1 Sk výkonu

(nákladovosť) h = N/výkony

rentabilita N= zisk/N.100%

- koľko Sk zisku vyprodukuje 100 Sk nákladov

nákladová účinnosť(účinnosť N) = výkony/N

- koľko Sk výkonov vyprodukuje 1 Sk N

rentabilita výroby

priemerný zárobok

halierový ukazovateľ materiálovej nákladovosti - koľko halierov materiálových N pripadá na 1 Sk výkonu

h = Nmat./výkony

halierový ukazovateľ mzdovej nákladovosti - koľko halierov mydových N pripadá na 1 Sk výkonu

h = Nmzd./výkony

halierová produktivita práce = výkony/Nh

- koľko Sk výkonu pripadá na 1 Nh

koeficient reakcie – pozri č.23

úspora mat. N = Nmat0.výkony0/výkony1 – Nmat1

- aká je úspora/prekročenie Nmat v porovnaní s predchádzajúcim obd.

úspora mzd. N = Nmzd0.výkony0/výkony1 – Nmzd1

percentuálna zmena N = (h1 – h0) / h0 .100%

- ako sa zmenili N na 1 Sk výroby v porovnaní s predchádzajúcim obd.

34.Definujte rozpočtovníctvo

Rozpočtovníctvo: predstavuje v peň. forme určovanie ek.úloh a podmienok ich plnenia na urč. časový úsek vopred. Z hľadiska podniku chápeme R ako:

• určitú činnosť, pomocou kt. zostavujeme rozpočty, kt. vo väzbe najmä na fin. plán určujú ročné a krátkodobé ek. úlohy v oblasti výnosov, nákladov, hosp. výsledkov pre konkrétny podnik a jeho vnútropodnikové útvary
• určitý systém rozpočtov podniku, kt. z hľ. charakteru reprodukčného procesu, jeho rozsahu, zložitosti a členitosti najlepšie vyhovuje požiadavkám hodnotového riadenia v prísluš. podmienkach

35.Vysvetlite pojem rozpočty

Rozpočet je výsledok rozpočtovania, je konkretizáciou ekon. úloh podniku alebo vnútropodnik. útvaru na jeho predpokladanú činnosť v urč. období.

• určuje prostriedky ako splniť ciele a aký hosp. výsledok sa má pri tom dosiahnúť
• podsystém ek. info podniku o očakávaných hosp. javoch za urč. obdobie vo väzbe na plánované úlohy podniku ako celku
• systém rozpočtov, pomocou kt. možno hodnotovo vyjadrovať úlohy podniku a jeho útvarov
• zákl. nástroj vnútropodnikového riadenia
• stanovenie hodnotových ukazovateľov v súlade s podn. strateg. a taktickými cieľmi

36. Vysvetlite nadväznosť (vzájomný vzťah) rozpočtov a kalkulácií

Nemám tušenia, čo by tam malo byť, jediné, čo sa týkalo ako tak problematiky bolo toto:

Rozdiely medzi rozpočtom a kalkuláciou:

Rozpočet:

• sa vypočítava na celý podnik za urč. obdobie

• je zameraný na náklady, výnosy, cash – flow
• počíta sa s all plánovanými nákladmi
• u nákladov je prvoradé hľ. zodpovednosti
• týka sa vnútropodnik. útvaru alebo podniku
• je podrobnejší v režijných nákladoch

Kalkulácia:

• vypočítava náklady na jednotku pri urč. objeme produkcie
• je zameraná na náklady
• počíta s plánovanými nákladmi, kt. podľa platných predpisov možno do kalkulácií zahrnúť
• u nákladov je prvoradé hľ. účelu vynaloženia
• týka sa výkonov
• režijné náklady zahŕňa do globálnych položiek

Potom som našla ešte niečo: Nadväznosť medzi predbežnými kalkuláciami a rozpočtovníctvom vyplýva z toho, že predb. kalkulácia poskytuje pre rozpočtovníctvo údaje o priamych nákladoch. Priame náklady sú v predbežnej kalkulácií zostavené obyčajne na podklade tech.-hosp. noriem. Rozpočtovníctvo poskytuje zasa pre zostavenie predbežných kalkulácií potrebné údaje o nepriamych nákladoch. Pre plán. kalkuláciu z ročných rozpočtov alebo z rozpočtov štvrťročných, pre operatívnu kalkuláciu zo štvrťročných alebo mesačných rozpočtov, resp. z ročných rozpočtov vnútropodnikových útvarov.

37. Charakterizujte kalkulácie

• nástroj riadenia a evidencie nákladov
• činnosť, kt. môžeme tiež nazvať kalkulovaním, výpočtovým postupom, spojeným s výsledkom tejto činnosti, t.j. s výpočtom N priradených alebo zistených na výkony podniku
• výpočet, výpočtový postup
• rozdielne spôsoby priraďovania N, oceňovania, v súvislosti s konkrét. účelmi využitia tejto info
• výsledok kalkulovania, t.j. vypočítané N na urč. objekt, zistený ukazovateľ nákladov určitých výkonov, upravený v urč. forme
• info. subsystém, kt. sa zaoberá kalkulovaním nákladov, pevne spätý s ostatnými podsystémami, kt. zabezpečujú zostavovania kalkulácií
• odbor ekonom. info., špecifická vedná disciplína, súhrn poučiek o tejto činnosti, ich princípoch, metódach a technike
• info. pre riadenie a rozhodovanie

38. Vysvetlite, čo je cieľom kalkulácie nákladov

Cieľom je zistiť, aké náklady má podnik pri výrobe jednotlivých druhov svojich výrobkov, prác alebo služieb, a to nielen globálne, ale aj v jednotlivých nákladových položkách. Ide vlastne o činnosť, ktorou sa vypočítavajú a v urč. štruktúre vyjadrujú náklady výrobkov, prác, resp. služieb.

Kalkulácia nákladov predpokladá stanoviť:

1. kalkulačnú jednotku
2. štruktúru nákladov, v kt. sa náklady vykazujú (forma kalkulácie)
3. náklady, kt. tvoria obsah kalkulácie

39. Definujte, čo je kalkulačný systém

KS tvoria jednotlivé druhy kalkulácií vlastných nákladov a vhodné kalkulačné metódy. KS je jedným z najdôležitejších nástrojov uplatňovania hodnotových vzťahov v riadení podniku. Pri jeho aplikácií sledujeme tieto zákl. ciele:

1. ovplyvňovať spotrebu živej a zhmotnenej práce
2. získať podklady pre plánovanie nákladov a tvorbu zisku
3. stanoviť východiskovú základňu pre hodnotenie dosiahnutých úspor priamych nákladov
4. určiť efektívnosť investičných zámerov

40. Vysvetlite, čo je hlavným poslaním kalkulácie

Ak pod hlavným poslaním kalkulácie myslí jej význam, tak je to toto:o)

Význam kalkulácie nákladov je v tom, že slúži najmä na:

a) zabezpečenie podkladov pre zostavenie fin. plánu, ako aj pre stanovenie úloh v znižovaní nákladov

b) preverenie, ako je zabezpečené plnenie úloh fin. plánu v oblasti výkonov a nákladov, tvorby hosp. výsledku

c) plánovanie nákladov v kalkulačnom členení

d) stanovenie vnútropodnikových cien

e) sledovanie, rozbor, kontrolu a hodnotenie hospodárnosti a rentability pri uskutočňovaní výkonov a tým aj na rozhodovanie o skladbe výrobného programu

f) vnútropodnikové a medzipodnikové porovnávanie N na výkony

g) zabezpečenie východiskových podkladov pre cenovú kalkuláciu

h) určenie efektívnosti technicko-organizačných opatrení v podniku

i) operatívne riadenie a ekonomickú kontrolu výrobného programu

j) rozhodovanie a sledovanie ekonomickej výhodnosti vývozu

k) určenie dolnej hranice ceny

Podstatou kalkulácie je stanovenie alebo zistenie nákladov vo vzťahu k výkonu, ktorý vzniká ako konečný produkt činnosti podniku.

41. Vysvetlite, čo rozumieme pod pojmom metóda kalkulovania

Metódy kalkulácie nákladov predstavujú rôzne spôsoby pre vyčíslenie položiek nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku. Voľba metódy kalkulácie nákladov závisí v podstate od charakteru výkonov (rôznorodé, rovnorodé) a na podmienkach, v kt. sa výkony uskutočňujú (druh činnosti, technológia a typ výroby).

42.Uveďte od čoho závisí výber metódy kalkulovania

Spôsob kalkulovania nákladov závisí predovšetkým od predmetu kalkulovania, požadovanej štruktúry nákladov, od metódy pripočítania a prepočtu na kalkulačnú jednotku.

Najčastejšie sa používajú 2 kalk. metódy: a) kalkulácia delením

b) prirážková kalkulácia

43.Vysvetlite, čo znamená podniková dimenzia a trhová dimenzia v kalkulačnom systéme

KS má vlastne 2 dimenzie: podnikovú a trhovú

Podniková dimenzia: KS chápaný na podnikovej úrovni tvoria jednotlivé druhy kalkulácií na úrovni predajných cien

Trhová dimenzia: KS tvoria jednotlivé druhy kalkulácií na úrovni predajných cien

44. Vysvetlite, čo znamená vymedzenie kalkulačného systému v užšom a širšom poňatí

KS v užšom poňatí: jeho úlohou je riadenie hospodárnosti po línií výrobkov, a to primárne jednotkové náklady

KS v širšom poňatí: úlohou je napomáhať riadeniu hospodárnosti a užitočnosti (účelnosti) ekonomickej efektívnosti nielen jednotkových nákladov ale odvodene všetkých nákladov zahrňovaných do vlastných nákladov výkonu.

45. Uveďte základné atribúty kalkulácie.

Kalkulácia N = činnosť, kt. sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú N výrobkov, prác, služieb(výkonov)

Základ. atribúty kalkulácie – objekt (predmet) kalk. = kalkulačná jednotka

- obsah kalk. = náklady

- štruktúra (forma) kalk. = kalk. vzorec

46. Vysvetlite, čo je objektom kalk.

Kalk. jednotka = výkon (skupina príbuzných výrobkov, vznikajúcich v rovnomernom technologickom postupe), ktorý je presnejšie vymedzený druhom, objemom, časom, na ktorý sa vyčísľujú vlastné N

- sa môže určiť – druhovo (na určitý druh výrobku)

- objemovo (m³reziva)

- obsahovo (obsah určitej látky vo výrobku)

- časovo (1 prevádzková hod výkonu)

- konvenčne (1 tona bez ohľadu na sortiment)

- kombinovane – spojenie viac spôsobov (1 tkm)

- na objem a kvalitu (1m³reziva 1., 2., ...kvalite)

- na druh a kvalitu (1 ks 2 akost. triedy).

47. Vysvetlite, čo tvorí obsah kalkulácií

Náklady

48. Vysvetlite, čo vyjadruje forma kalkulácie

Kalk. vzorec – 1. priamy mat.(jednotkový)

2. priame mzdy (jednotkové)

3. ostat. priame N

4. výrobná réžia

5. (1.- 4.) vlastné N výroby

6. správna réžia

7.(5.-6.) vlastné N výkonu

8. odbytové N

9.(7.- 8.) úplné vlastné N výkonu

10. zisk, strata

11.(9.-10.) predajná cena výkonu

49. Vysvetlite, čo je predmetom kalkulácie.

Predmet = objekt = kalkulačná jednotka

50. Vysvetlite, čo vyjadruje štruktúra kalkulácie

Štruktúra kalkulácie je daná kalkulačným vzorcom.

51. Uveďte aspoň 5 príkladov, podľa ktorých sa určujú kalkulačné jednotky

a) druhovo (druh výrobku)

b) objemovo

c) obsahovo (obsah určitej látky vo výrobku)

d) časovo

e) konvenčne

f) kombinovane

f_a) spojenie viacerých spôsobov

f_b) na objem a kvalitu

f_c) na druh a kvalitu

52. Vysvetlite, čo vyjadruje kalkulačný vzorec

53. Uveďte, do ktorých dvoch skupín sa rozdeľujú položky kalkulačného vzorca

Nákladovo samostatné položky a nákladovo komplexné položky.

54. Charakterizujte nákladovo samostatné položky

Sú to predovšetkým technologické náklady a nazývajú sa priame (jednotkové) náklady. Za priame náklady považujeme také, ktoré priamo súvisia s príslušným výkonom (výrobným procesom daného výrobku) a ktoré sa na kalkulačnú jednotku určujú priamo na základe noriem alebo presným zistením ich skutočnej výšky.

55. Charakterizujte nákladovo komplexné položky

Sú to predovšetkým náklady na obsluhu a riadenie výroby a nazývajú sa nepriame (režijné) náklady. Tieto náklady sa týkajú viacerých výkonov, príp. jedného výkonu alebo priamo s ním nesúvisia. Nepriame náklady na kalkulačnú jednotku sa vypočítajú len určitým rozvrhnutím (napr. delením, rozpočítaním, prirážkou, odčítaním).

56. Uveďte, ktorými zásadami sa riadi metodika a technika kalkulácie nákladov v záujme jednotnosti a objektívnosti

Podobnými zásadami, akými sa riadi stanovenie rozvrhovej základne: zásada príčinnej súvislosti, zásada stálosti, zásada pomernosti/priamej úmernosti, zásada ľahkej zistiteľnosti a zásada dostatočnej veľkosti. Vraj je tých zásad viac, no tieto sú najdôležitejšie.

57. Vysvetlite, ktoré požiadavky musí spĺňať rozvrhová základňa

- má to byť taká veličina, ku ktorej sú nepriame náklady vo vzťahu príčinnej súvislosti (zásada príčinnej súvislosti)

- pomer medzi základňou a nepriamymi nákladmi má byť čo najstálejší, základňa sa má meniť v rovnakom pomere, tak ako sa menia náklady rozvrhované podľa nej (zásada pomernosti alebo priamej úmernosti)

- jej výška má byť pri jednotlivých kalkulovaných výkonoch ľahko zistiteľná a kontrolovateľná (zásada ľahkej zistiteľnosti)

- má byť stála, aby zabezpečovala porovnateľnosť kalkulácii zostavených v rôznych obdobiach (zásada porovnateľnosti)

- má byť dostatočne veľká, aby malá chyba v uvedení jej výšky nespôsobovala veľkú chybu v kalkuláciách nepriamych nákladov (zásada dostatočnej veľkosti)

58. Vysvetlite význam kalkulačného členenia nákladov.

Obsahuje náklady podľa ich vzťahu k výrobnému procesu, vyjadruje teda vzťah nákladov k účelu (príčine) vzniku nákladov, ktorým je určitý výkon.

59. Napíšte najčastejšie odporúčaný kalkulačný vzorec pre výrobné podniky

1.) Priamy materiál

2.) Priame mzdy

3.) Ostatné priame náklady

4.) Výrobná réžia

5.) (1.-4.) Vlastné náklady výroby

6.) Správna réžia

7.) (5.-6.) Vlastné náklady výkonu

8.) Odbytové náklady

9.) (7.-8.) Úplné vlastné náklady výkonu

10.) Zisk, strata

11.) (9.-10.) Predajná cena výkonu

60. Vysvetlite, čo znamená alokácia nákladov

- priradenie nákladov určitému výkonu. Cieľom alokácie nákladov je poskytnúť informácie o veličinách, ktoré sú určitému rozhodovaniu relevantné.

61. Uveďte, z ktorých základných princípov vychádza alokácia nákladov

Princíp príčinnosti (príčinnej súvislosti) vzniku nákladov

Princíp únosnosti nákladov

Princíp spriemerovania

62. Vysvetlite, čo znamená pojem alokačná fáza

Alokačná fáza je čiastková časť celkového procesu priraďovania nákladov finálnym výkonom, ktorých cieľom je pomocou alokačného postupu vyjadriť mieru príčinnej súvislosti medzi alokovanými nákladmi a finálnym výkonom.

63. Vysvetlite, v čom spočíva význam kalkulácií nákladov podniku

Kalkulácia slúži na:

- zabezpečenie podkladov pre zostavenie finančného plánu

- preverenie, ako je zabezpečené plnenie úloh finančného plánu v oblasti výkonov, nákladov a tvorby výsledku hospodárenia

- plánovanie nákladov v kalkulačnom členení

- stanovenie vnútropodnikovej ceny

- sledovanie, rozbor, kontrolu a hodnotenie hospodárnosti a rentability jednotlivých výkonov (a tým rozhodovanie o skladbe výrobného programu)

- vnútropodnikové a medzipodnikové porovnávanie nákladov na výkony

- zabezpečenie podkladov pre cenové kalkulácie

- určenie dolnej hranice ceny

- určenie efektívnosti technicko-organizačných opatrení v podniku

64. Vysvetlite, od čoho závisí voľba metódy kalkulácie nákladov

Voľba metódy kalkulácie nákladov závisí v podstate od:

a) charakteru výkonov (rovnorodé, rôznorodé)

b) podmienok, v ktorých sa výkony uskutočňujú (druh činnosti, technológia a typ výroby)

65. Vysvetlite, od čoho závisí metóda kalkulovania

Metóda kalkulovania závisí najmä od vymedzenia predmetu kalkulovania, požadovanej štruktúry nákladov (vyjadrenej kalkulačným vzorcom) a od spôsobu pripočítavania nákladov.

66. Uveďte, ktoré techniky pripočítavania nákladov na kalkulačnú jednotku používa kalkulácia delením

a) jednoduché pripočítavanie nákladov delením

b) viacstupňová kalkulácia delením

67. Vysvetlite podstatu jednoduchého pripočítavania nákladov delením

Používa sa v podnikoch, ktoré produkujú jeden rovnorodý jednoduchý druh výkonu. Náklady na kalkulačnú jednotku sa zistia vydelením nákladov za určité obdobie počtom kalkulačných jednotiek za toto obdobie.

68. Vysvetlite podstatu viacstupňovej kalkulácie delením

Používa sa v podnikoch, ktoré produkujú jeden rovnorodý jednoduchý druh výkonu, ktorého produkcia prebieha v jednotlivých stupňoch. Objem nákladov na každom stupni sa vydelí počtom výstupov, ktoré boli výsledkom činnosti na príslušnom stupni. Výstupy predošlého stupňa, ktoré sa ďalej spotrebujú, predstavujú náklady pre nasledujúci stupeň produkcie.

69. Vysvetlite podstatu pripočítavania nákladov delením s pomerovými číslami

Používa sa v podnikoch, ktoré produkujú niekoľko málo druhov v podstate rovnorodých výrobkov, ktorý sa odlišujú napríklad veľkosťou, hmotnosťou, akosťou alebo prácnosťou. Určí sa základný druh výrobku, ktorého pomerové číslo je 1 a ostatné výrobky, ktorých pomerové číslo zohľadňuje odlišnosť od základného výrobku. Počet kalkulačných jednotiek prepočítame pomerovými číslami. Režijné náklady sa vydelia súčtom prepočítanej produkcie. Režijné náklady pripadajúce na jeden výrobok sa získajú, ak výsledok delenia vynásobíme príslušným pomerovým číslom.

70. Uveďte, ktoré techniky pripočítavania nákladov používame pri kalkulácii delením s pomerovými číslami

Techniky môžu byť:

a)jednostupňové

b) viacstupňové

71. Vysvetlite podstatu viacstupňovej kalkulácie delením s pomerovými číslami

Používa sa v podnikoch, ktoré produkujú niekoľko málo druhov v podstate rovnorodých výkonov, odlišujúcich sa veľkosťou, hmotnosťou, akosťou alebo prácnosťou, ktoré sa produkujú vo viacerých stupňoch. Pomocou pomerových čísel sa na každom stupni vypočítajú režijné náklady pripadajúce na výstupy daného stupňa. Výstupy predchádzajúceho stupňa, ktoré sa použijú v následnom stupni výroby, predstavujú na tomto stupni náklady.

72. Vysvetlite podstatu kalkulovania nákladov v združenej výrobe

Používa sa vo výrobe, v ktorej z toho istého materiálu v tom istom procese vznikajú rôzne druhy podstatne odlišných výrobkov alebo výrobky rôznej akosti. Od nákladov produkcie sa odpočítajú náklady vedľajších výrobkov (objem výroby x predajná cena). Rozdiel sa podelí počtom hlavných výrobkov (kalkulačných jednotiek).

73. Uveďte, ako sa členia výrobky v združenej výrobe podľa ich vzájomného vzťahu

a) hlavný výrobok

b) vedľajší výrobok

c) použiteľný odpad a pod.

74. Charakterizujte kalkulovanie nákladov v združenej výrobe

Náklady na združenú výrobu sa určujú spoločne na všetky výrobky. Predmetom zisťovania nákladov v účtovníctve sú preto v zásade všetky združené výrobky spolu.

75. Vymenujte spôsoby pripočítavania nákladov v združenej výrobe

Odpočítací (zostatkový)

Rozpočítací

Kombinácia prvých dvoch spôsobov

76. Charakterizujte odpočítací, zostatkový spôsob kalkulovania nákladov v združenej výrobe

Odpočítací (zostatkový) spôsob sa používa vo výrobe ak jeden zo združených výrobkov podľa stanovených kritérií (množstvo, cena/ možno považovať za hlavný a ostatné za vedľajšie. Kalkulačnými jednotkami sú v tomto prípade len hlavné výrobky. /surový cukor- melasa, rezky/

Náklady na hlavný výrobok využívame

Náklady produkcie – Náklady vedľajších výrobkov = Náklady hlavných výrobkov : Počet hlavných výrobkov /kalkulačných jednotiek/

Náklady na vedľajšie výrobky vypočítame súčinom ich objemu a možných predajných cien / predajnou cenou zníženou o náklady spojené s ich realizáciou/

77. Charakterizujte rozpočítací, zostatkový spôsob kalkulovania nákladov v združenej výrobe

Rozpočítací spôsob sa používa v takej združenej výrobe, v ktorej vznikajú naraz dva alebo viac hlavných výrobkov. Pri výpočte nákladov vedľajších činností výrobkov sa postupuje tak ako v odčítacom spôsobe /Postup prepočítania nákladov na jednotlivé hlavné druhy výrobkov sa zhoduje s pripočítaním nákladov delením s pomerovými číslami /koeficietami/

Náklady pri týchto výrobkoch môžeme rozvrhnúť podľa predajnej ceny, technických jednotiek a a pod Predajné ceny pri tom je vhodné použiť len vtedy, keď veľmi nekolíšu a keď pri tvorbe cien jednotlivých výrobkov boli dodržané správne relácie.

Pomer v akom sa majú náklady rozdeľovať podľa cien, ukazuje prípad dvoch výrobkov:

-výroba výrobku V1 bola10 000 kg za PC 18 Sk/kg

-výroba výrobku V2 bola 6000 kg za PC 14 Sk/kg

Celkové náklady produkcie boli 198 000 Sk

Hľadaný pomer bude V1:V2 /10 000 .18/ :/6000 . 14/ = 180 000: 84 000

Produkcia obidvoch výrobkov v predajných cenách /PC/ má pomer 15:7. V tomto pomere rozdelíme i celkové náklady t.j. na V1 pripadá 135 000 Sk a na V2 63 000 / 198 000 : 22 = 9000, 9000 . 15 = 135 000, 7 . 9000 = 63 000/

78. Vysvetlite, kedy sa používa kombinácia odpočítacieho a rozpočítacieho spôsobu

kalkulovania nákladov v združenej výrobe

Závisí to od charakteru výkonov a výrobného procesu. Použije sa vtedy, ak sa v združenej výrobe produkuje viacero hlavných výkonov aj s vedľajšími výkonmi či použiteľným odpadom.

79. Vysvetlite, čo znamená delenie výkonov v združenej výrobe na hlavné a vedľajšie

Výrobky sa delia na hlavné a vedľajšie podľa toho aká je v podniku možnosť ich využitia alebo odbytu.

80. Charakterizujte prirážkovú kalkuláciu

Prirážková kalkulácia sa uplatňuje v podnikoch, ktoré uskutočňujú/vyrábajú/ aspoň dva a viac charakterovo rôznorodých a nákladovo odlišných výkonov /výrobkov/.

81. Vysvetlite, ako sa určujú priame náklady na kalkulačnú jednotku v prirážkovej kalkulácii

Priame náklady sa určujú na kalkulačnú jednotku pomocou noriem respektíve na základe skutočnej spotreby alebo odpracovaného času.

82. Vysvetlite, ako sa pripočítavajú režijné náklady na kalkulačnú jednotku v prirážkovej kalkulácii

Režijné náklady pripočítame na kalkulačné jednotky pomocou rozvrhovej základne t.j. režijnej prirážky alebo režijnej sadzby.

Pr = Nr / Zh Sk = Nr/ Zt

Pr – prirážka

Nr – režijné náklady

Zh – rozvrhová základňa v Sk

Sk – sadzba v Sk

Zt – základňa v naturálnych merných jednotkách

83. Vysvetlite rozdiel medzi prirážkou a sadzbou v prirážkovej kalkulácii nákladov

Prirážku používame vtedy, ak je rozvrhová základňa vyjadrená v Sk a sadzbu používame vtedy, ak je rozvrhová základňa vyjadrená v naturálnych jednotkách.

84. Vymenujte, ktoré požiadavky má spĺňať rozvrhová základňa pri prirážkovej kalkulácii

a.) zásada príčinnej súvislosti

b.) zásada pomernosti, resp. priamej úmernosti

c.) zásada ľahkej zistiteľnosti

d.) zásada stálosti

e.) zásada dostatočnej veľkosti

85. Vysvetlite, čo znamená zásada príčinnej súvislosti pri voľbe rozvrhovej základne

Vzťah medzi nepriamymi nákladmi a rozvrhovou základňou má byť v príčinnej súvislosti. Teda musí existovať vzťah medzi rozvrhovou základňou a nepriamymi nákladmi.

86. Vysvetlite, čo znamená zásada pomernosti, resp. priamej úmernosti pri voľbe rozvrhovej základne?

Pomer medzi základňou a nepriamymi nákladmi má byť stály, t.j. Nepriame náklady sú proporcionálne k základni.

87. Vysvetlite čo znamená zásada ľahkej zistiteľnosti pri voľbe rozvrhovej základne?

Zistenie veľkosti základne a jej kontrola majú byť jednoduché.

88. Vysvetlite čo znamená zásada stálosti pri voľbe rozvrhovej základne?

Používaná základňa má byť podľa možnosti stála, lebo tak zabezpečuje porovnateľnosť kalkulácií z rôznych období.

89. Vysvetlite, čo znamená zásada dostatočnej veľkosti pri voľbe rozvrhovej základne?

Základňa má byť dostatočne veľká, aby malá chyba v základni nevyvolala veľké chyby pri rozvrhovaní nákladov.

90. Uveďte v akých veličinách sa vyjadruje rozvrhová základňa pri prir. kalkulácií.

Úroveň nákladov pri prirážkovej kalkulácii je závislá od štruktúry nákladov. Štruktúra nákladov vo veľkej miere ovplyvňuje sortiment a nákupné ceny surovín a materiálu. Štruktúra nákladov sa teda môže meniť aj bez zmeny množstva spotrebovaného materiálu, resp. bez zmeny prácnosti výrobku, čo sa napokon prejaví aj na výške nákladov pripadajúcich na príslušný výrobok, to môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam a ekonomickej výhodnosti jednotlivých výrobkov.

Na základe týchto nedostatkov sa pri výbere rozvrhových základní hodnotové veličiny nahrádzajú naturálnymi mernými jednotkami.

91. Vysvetlite, podľa akých princípov sa rozpočítavajú jednotlivé réžie vo vzťahu k objemu vyprodukovaných a predaných výkonov.

Pri rozvrhovaní režijných nákladov sa výrobná réžia rozpočítava na všetky plánované, resp. uskutočnené výkony v danom období, správna a odbytová réžia len na predané /realizované/ výkony.

Pri rozpočítavaní správnej a odbytovej réžie iba na realizované výkony sa:

1. zabráni tomu, aby týmito režijnými nákladmi boli zaťažené výkony idúce na sklad,
2. uhradí príslušná suma réžií sledovaného obdobia objemom realizovaných výkonov,
3. zamedzí kalkulovaniu ponukovej ceny výkonov určených na predaj na báze príliš nízkej zistenej dolnej hranice ceny /platí, ak sa nepredávajú všetky vyrobené výrobky v danom období/

92. Vysvetlite pojem nekalkulovateľné náklady.

Sú také, ktoré sa nezapočítavajú do vlastných nákladov jednotlivých výkonov a nepredchádzajú ani ich kolobehom.

Musia sa účtovať ako položky mimo kolobehu, ktoré priamo ovplyvňujú VH firmy. Tieto náklady sa nemôžu v súlade so zákonom o dani z príjmov zahrnúť do vlastných nákladov výkonov.

93. Uveďte aspoň päť položiek nákladov, ktoré sa nekalkulujú do úplných vlastných nákladov výkonov.

Manká a škody nad normu, odpisy nevymožiteľných pohľadávok, pokuty a penále nezmluvné, súkromné hovory, dane.

94. Vysvetlite podstatu zákazkovej metódy kalkulovania nákladov.

- používa sa v nižších typoch výroba /kusová/malosériová výroba/

- podstatou ZMK je účtovanie N podľa jednotlivých zákaziek, pričom priamy materiál a pr. Mzdy sa prenášajú na zákazku priamo, réžie podľa vopred stanovených N podľa plánovej kalkulácie

- predmetom ZMK bývajú jednotlivé výrobky, malé série, rôzne služby, kt. zahrňujeme pod pojem zákazka. Na každú zákazku sa vydáva výrobný príkaz. Kalkulované množstvo je určené množstvom výkonov zhotovených na 1výr. príkaz a nie množstvom výkonov dokončených v určitom zúčtovacom období = skutočné vlastné N na kalkulovaný výkon môžeme zistiť až po dokončení zákazky

- ZMK má neperiodický charakter

- náklady na jednotlivé zákazky sa sledujú na evidenčnom a v kalkulačnom liste/zákazkovom liste, kt. je súčasne samostatným analytickým účtom výroby

- pri zákazkovej výrobe je nevyhnutné zaistiť aby výdajky priameho materiálu boli priraďované nielen k výr. dávke ale priamo ku konkrétnej zákazke, preto sa tieto výdajky/všetky prvotné doklady overujúce výšku priamych materiálov musia označiť číslom konkrétnej zákazky, ku kt. sa vzťahujú a spravidla sa aj pripájajú k danému evidenčnému/kalkulačnému listu. Podobne postupujeme aj pri spracovaní priamych miezd. Vykazovanie jednotlivých prac. Úkonov musí byť rovnako priraďované ku konkrétnym zákazkám. Robí sa tak napr. pomocou prac. lístkov /inej evidencie prac. výkonov. Tieto výkony môžu byť zisťované ako prac. Doba odpracovaná na zákazke pri uplatnení časovej mzdy/ako sadzobník jednotlivých výkonov pri úkolovej mzde.

Odbytová ceny sa skladá zo skut. Priamych N, z režijných položiek N vypočítaných podľa predbežnej kalkulácie. Pri správne a objektívne spracovanom rozpočte a kalkulácií je rozdiel kt. vznikne vyvolaný napr. nekvalitne vykonanými prácami, nedodržaním termínu a pod. Tento rozdiel je celkom zanedbateľný a bohato vyhovuje pri 10% všeob. tolerancii pri vopred zjednanej odbytovej cene.

Režijné náklady sa zachytávajú najskôr podľa miesta vzniku na usporiadajúcich účtoch réžií a potom sa pomocou vhodne zvolenej rozvrhovej základne priraďujú na jednotl. zákazky.

95. Vysvetlite na základe čoho sa určujú priame náklady na zákazkovú kalkuláciu.

Priame náklady sa zistia pomocou noriem spotreby, režijné náklady sa na zákazku prepočítavajú na základe rozvrhovej základne.

96. Uveďte, akým spôsobom sa najčastejšie rozpočítavajú režijné náklady na zákazku.

Režijné náklady sa zachytávajú najskôr podľa miesta vzniku na usporiadajúcich účtoch réžií a potom sa pomocou vhodne zvolenej rozvrhovej základne priraďujú na jednotl. zákazky

97. Vysvetlite účel evidenčného listu a kalkulačného listu v zákazkovej kalkulácií.

- náklady na jednotlivé zákazky sa sledujú na evidenčnom a v kalkulačnom liste/zákazkovom liste, kt. je súčasne samostatným analytickým účtom výroby

- pri zákazkovej výrobe je nevyhnutné zaistiť aby výdajky priameho materiálu boli priraďované nielen k výr. dávke ale priamo ku konkrétnej zákazke, preto sa tieto výdajky/všetky prvotné doklady overujúce výšku priamych materiálov musia označiť číslom konkrétnej zákazky, ku kt. sa vzťahujú a spravidla sa aj pripájajú k danému evidenčnému/kalkulačnému list. Podobne postupujeme aj pri spracovaní priamych miezd

- režijné položky N sa zachytávajú v evidenčných a kalkulačných listoch

98. Vysvetlite podstatu členenia kalkulácií z hľadiska štruktúry nákladov

99. Vysvetlite rozdiel medzi postupnou a priebežnou kalkuláciou

Kalkulácie z hľadiska štruktúry nákladov možno zostavovať ako kalkulácie priebežné alebo kalkulácie postupné (fázové).

Priebežná kalkulácia je taká kalkulácia, v ktorej sa spotrebované polotovary vlastnej výroby alebo iné výkony z predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby uvádzajú v členení podľa položiek príslušného kalkulačného vzorca, t.j. bez použitia kalkulačnej položky polotovary vlastnej výroby.

Postupná kalkulácia je taká, v ktorej sa spotrebované polotovary vlastnej výroby alebo iné výkony z predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby uvádzajú v kalkulácii nákladov výkonov ďalších stupňov alebo fáz v samostatnej kalkulačnej položke „polotovary vlastnej výroby“.

100. Vysvetlite pojmy fáza a stupeň

Fáza predstavuje jednotlivé činnosti, ktoré na seba sekvenčne nadväzujú.

Stupeň sú konkrétne druhy produkcie (výrobky).

101. Vysvetlite podstatu fázovej metódy kalkulovania nákladov

Podstatou fázovej metódy je, že náklady vynaložené v každej výrobnej fáze sa sledujú samostatne. Predmetom nie sú firemné výkony, ale výrobné fázy. Táto metóda sa uplatňuje vo výrobách 1 výrobku alebo skupiny homogénnych výrobkov, ktoré však vznikajú v podmienkach členitého výrobného procesu. Fázová metóda je zameraná na výsledný produkt. V každej fáze výroby sa aplikuje jednoduchá metóda kalkulácie samostatne a to z toho dôvodu, že jednotlivými fázami výroby nemusí prechádzať pri postupnom spracovávaní produktu vždy rovnaký počet kalkulovaných výkonov. V každej fáze výroby sa teda určia náklady na kalkulovaný medziprodukt alebo polotovar. Túto metódu možno charakterizovať tým, že každá fáza tzv. dokončuje. Každá fáza zachycuje len svoje náklady a nepreberá výkony z predchádzajúcej fázy.

102. Vysvetlite podstatu stupňovej metódy kalkulovania nákladov

Podstata stupňovej metódy spočíva v tom, že stupeň prijímajúci polotovary z predchádzajúceho stupňa výroby eviduje tieto polotovary ako materiál a pridružuje im svoje spracovateľské náklady. Týmto spôsobom sa postupne kumulujú náklady jednotlivých stupňov. V poslednom stupni výroby sú zachytené všetky náklady na výrobok, takže evidencia v poslednom stupni je vlastne kalkuláciou celého výrobku. Okrem tradičných položiek má táto metóda i položku polotovary vlastnej výroby. Používa sa v spracovateľskom priemysle a to hlavne v takom, kde výrobok postupne prechádza jednotlivými stupňami výroby.

103. Uveďte príklady na možné použite fázovej a stupňovej metódy v praxi

Jednofázové a jednostupňové: vo vodnej a jadrovej elektrárni

Viacfázové a jednostupňové: v procese ťažby dreva, kde ide len o činnosť v jednotlivých fázach – ťažba dreva, približovanie dreva, odvoz dreva, manipulácia s drevom, ale produkcia je stále tá istá – drevo (mení len svoje miestne uloženie)

Jednofázové a viacstupňové: v chemickej výrobe pri destilácii rôznych druhov surovín, kde je fáza jedna, ale produkcia je rôzna

Viacfázové a viacstupňové: výroba celulózy, ďalej výroba papiera a potom spracovanie papiera na papierové výrobky

104. Vymenujte druhy kalkulácii z hľadiska spôsobu zostavovania :

a) KALKULACIA UPLNYCH NAKLADOV-

Základom je priradiť všetky podnikové N jednotlivým výkonom. Obsahuje všetky podnikové N spojene s uskutočňovaním a realizáciou výkonu. Zostavuje sa a základe kalkulačného vzorca:

-priamy materiál

-priame mzdy

-prevádzková réžia

=vlastne náklady výroby

-správna réžia

-odbytové N

=vlastne N realizovaného výkonu

-zisk

=predajňa cena

b) KALKULACIA VARIABILNYCH NAKLADOV

Základom je rozdelenie N na N variabilne, závislé na objeme výkonov a na náklady fixne, závislé na čaše.

Do kalkulacie vyrobku su zahrnute len VN. Za ziskové rozpätie výrobku sa považuje marza.

106. Vysvetlite od čoho sú závislé VN a FN

c) FN sú závislé na čase

d) VN sú závislé na objeme výroby

107. Uveďte možné príklady použitia kalkulácie VN

vhodná pre rozhodovacie procesy najmä pri operatívnom riedení výroby a odbytu, pre plánovanie, ekonomické rozbory, vychádza sa z nej pri analýze kritického bodu. N môžu byt tiež nástrojom cenového manévrovania.

108. Uveďte, s ktorou časťou N pracuje kalkulácia neúplných N.

do kalkulácie výrobku zahŕňa len variabilné N

109. Vysvetlite, čo sa považuje za ziskové rozpätie pri kalkulácii neúplných N.

za ziskové rozpätie sa používa MARŽA = predajná cena - VN

110. Vysvetlite čo vyjadruje pojem príspevok na úhradu

príspevok na úhradu FN a zisku nazývame maržou a je teda ziskovým rozpätím výrobku. Nevenuje sa mu veľký počet podnikov (celkovým FN a VN). Je to rozdiel medzi predajnou cenou a variabilnými nákladmi na jednotku.

111. Uveďte výhody použitia príspevku na úhradu pri kalkulácii neúplných N

-zostavenie kalkulácie je jednoduchšie

-umožňuje rýchlejšiu orientáciu v oblasti cien

-vyvoláva tlak na realizáciu

-marža sa stáva proporcionálnou zložkou ceny

112. Jeho nevýhody

- nie je známy zisk na jednotku produkcie.

- nepoznáme výšku podielu FN pripadajúcich na výrobok

113. Vysvetlite akým spôsobom sa vyjadruje rentabilita pri kalkulácii neúplných N

Zisťuje sa zo vzťahu marže k cene. Výška tohto ukazovateľa určuje poradie výhodnosti výkonu so zreteľom na úhradu fixných resp. režijných N a maximalizáciu zisku.

114. Vysvetlite ako sa určuje poradie výhodnosti výkonov pri kalkulácii neúplných N.

- vytvoríme si tabuľku

Vyr 1	Vy J	Vy K	Vy M
Vyr 2	n	o	p
Vyr 3	r	s	t
Vyr 4	q	z	y

Výrobky zoradene podľa kalkulácie úplných N (v stĺpcoch)

V riadkoch sú usporiadane výrobky podľa kalkulácie VN

Tabuľku rozdelíme na 4 rovnaké časti. Výrobky, ktoré sa v obidvoch kalkuláciách nachádzajú v prvej časti, možno označiť z ekonomického hľadiska za výhodné. Tie v štvrtej časti za ekonomicky najmenej výhodné. V 2. a 3. časti treba zvážiť použitím ďalších kritérií získavanie vstupov k ich výrobe, zisk, prácnosť, …

115. Uveďte akými spôsobmi sa môže vyčísliť príspevok na úhradu?

116. Vysvetlite výhody relatívneho príspevku na úhradu oproti absolútnemu vyjadreniu príspevku na úhradu

Absolútne vyjadrenie príspevku na úhradu neberie do úvahy cenu výrobku ani jeho objem produkcie a preto môže poskytovať skreslené údaje. Dva výrobky s rovnakou absolútnou hodnotou príspevku na úhradu nemusia byť pre podnik rovnako výhodné, pretože objem výroby jedného na rozdiel od druhého môže byť príliš nízky na to, aby príspevok na úhradu pokryl fixné náklady na jeho výrobu.

117. Ktoré základne faktory musíme brať do úvahy pri porovnávaní relatívneho príspevku na úhradu viacerých výrobkov

Uveďte základné podmienky, ktoré je potrebné dodržať, aby sme mohli použiť výpočet kritického bodu na rôzne prepočty

Jednotlivé položky, tvoriace vzorec na výpočet kritického bodu musia byť stále (nesmú sa meniť) – fixné náklady, predajná cena, variabilné náklady na jednotku.

Uveďte, ktorá časť zisku sa vypočítava pri kalkulácii neúplných nákladov.

Príspevok na úhradu (tzv. ziskové rozpätie), ktorý slúži na úhradu fixných nákladov a výsledku hospodárenia podniku.

122. Uveďte, ktorá časť zisku sa vypočítava pri kalkulácii neúplných nákladov

Pri neúplných kalkuláciách sa nezisťuje zisk z predaja jednotlivých výrobkov, ale zisk celého podniku: celkové tržby – celkové VN = celkový PU – FN celkom = HV z predaja

123. Vymenujte metódy kalkulácie variabilných nákladov

Rozoznávame: § jednostupňovú kalkuláciu VN

§ dvojstupňovú kalkuláciu VN

§ viacstupňovú kalkuláciu VN

124. Vysvetlite podstatu jednostupňovej kalkulácie variabilných nákladov

Pri tejto metóde sú FN v jednom bloku. FN sú spolu, lebo nemajú príčinnú súvislosť s jednotlivými výrobkami. Je možné ich rozvrhnúť podľa variabilných nákladov a zistiť ako sa jednotlivé výrobky podieľajú na tvorbe HV.

Spôsob rozvrhnutia môžeme nahradiť tým, že vyjadríme pri každom výrobku podiel príspevku na úhradu na celkových výnosoch – čiže hrubú rentabilitu: R = PU

CV

PU- príspevok na úhradu

CV- celkové výnosy

Takto zistíme, ako sa jednotlivé výrobky podieľajú na tvorbe HV.

Čím je relatívny príspevok na úhradu vyšší, tým je daný výrobok z hľadiska tvorby zisku pre podnik prospešnejší.

Pokiaľ PU prispieva k úhrade aspoň časťou FN, dávame prednosť v pokračovaní výroby stratového výrobku. Rozhodujúcou hranicou, pri ktorej je nutné výrobu daného výrobku zastaviť je nulový PU.

Daný postup používame pri rozhodovaní o využití už vybudovaných výrobných kapacít.

125. Vysvetlite podstatu viacstupňovej metódy kalkulácie variabilných nákladov

Pri tejto metóde sa FN sledujú po viac fixných vrstiev. Časť FN sa vzťahuje k určitým objektom. Rozlišujeme až 5 vrstiev FN:

- FN druhu (jednotlivých výrobkov)

- FN jednotlivých skupín výrobkov

- FN jednotlivých stredísk

- FN úseku zodpovednosti

- FN celého podniku

Pre malé a stredné podniky postačuje rozdelenie FN do 2 skupín:

a) špeciálne FN (druhu)

b) všeobecné FN (podniku)

Tento spôsob kalkulovania nákladov je orientovaný trhovo a poskytuje spoľahlivé podklady pre:

Ø rozhodovanie o cenách

Ø pre analýzu výnosov

Ø pre analýzu nákladov a zisku

Ø pre plánovanie

Ø pre kontrolu

Ø pre riadenie podniku

126. Vysvetlite pojmy špeciálne fixné náklady a všeobecné fixné náklady vo vzťahu ku

kalkulácii variabilných nákladov

Špeciálne FN (druhu) – majú priamy vzťah k výrobkom

Všeobecné FN (podniku) – k výrobkom sa nemusia priradiť à predstavujú súhrnnú veličinu

127. Vysvetlite pojem hrubé rozpätie

- môžeme ním nahradiť na prechodný čas príspevok na úhradu

- vychádza z dosiahnutých údajov o N, členených kalkulačne

- namiesto variabilných N sa uvažuje s priamymi nákladmi

HR = celkové výnosy – priame náklady

Predajnú cenu ( PC ) môžeme určiť nasledovne:

• PC = priame N + režijné N+ zisk

• PC =priame N + HR

• PC = celkové N + zisk

• PC = variabilné N + FN + zisk

• PC = variabilné N + príspevok na úhradu

129. Vysvetlite podstatu kalkulácie N podľa čiastkových činností

1. stupeň alokácie: priradenie režijných N nákladovým strediskám (nákladovým fondom)

2.stupeò alokácie: priradenie režijných N k výkonom pomocou nosičov N (ako vzťahových veličín k aktivitám)

Pri metóde ABC sa zakladajú separátne nákladové strediská (fondy) na podporu pomocných aktivít, ako manipulácia s materiálom a údržba. N na tieto aktivity sa priraďujú priamo k výkonom pomocou vzťahových veličín. Tak sa vylúči znovurozdeľovanie N servisných stredísk.

Problémom, ktorý ABC prednostne rieši, sú režijné N, ich fixnosť, variabilita a rozpočítanie na výkony. N, kt. nemožno priamo priradiť k výkonu, priradíme k činnostiam, kt. N vyvolali. N na každú činnosť sú priraďované k výkonom, kt. danú činnosť vyžadujú. Činnosti spotrebúvajú zdroje. Činnosti = čiastkové pracovné procesy a postupy. ABC rieši novým postupom priraďovanie režijných N k jednotlivým výkonom. Pripočítanie priamych N – ako pri tradičných metódach kalkulovania.

Základný princíp ABC – priradenie spotrebovaných zdrojov k činnostiam, zoskupenie činností do aktivít a priradenie aktivít k nákladovým objektom (produktom, zákazníkom).

130. Uveďte, ktoré faktory boli príčinou vzniku metódy ABC

- Komplexnosť dodávok tovarov a služieb

- Nárast štruktúry produkovaných, výkonov a objemu výkonov

- Snaha o znižovanie priemernej výšky zásob výkonov

- Skresľovanie informácií o skutočných N výkonov

- Zmena štruktúry N (klesol podiel priamych N a zvýšil sa podiel nepriamych, režijných N)

- Skracovanie životného cyklu výrobkov

- Nástup inovovaných výrobkov

- Prepojenie inovácie s technologickými zmenami

- Nárast nárokov na kvalitu výkonov

- Snaha poskytovať produkty podľa požiadaviek zákazníkov

- Rast podielu zhmotnenej práce formou automatizácie výroby a činností

- Internacionalizácia a globalizácia trhov

- Prechod od kvantitatívnej formy konkurencie (cenovej) ku kvalitatívnej (služby, príslušenstvo, estetika,...)

131. Uveďte základné stavebné prvky metódy ABC

Sú to:

- zdroje

- činnosti

- aktivitné centrá

- nosiče zdrojov

- nákladové fondy činnosti

- nákladové elementy

- nosiče činností

- nákladové objekty

- nosiče nákladov

- meranie výkonov

132. Klasifikujte jednotlivé úrovne činností v metóde ABC

Typy nosičov činností sú definované rôznou úrovňou činností

spotrebúvajúcich rozličné typy nosičov činností. Vo výrobnom podniku sú definované

tieto tri základné úrovne činnosti tvoriace ich hierarchiu:

a/ jednotkové činnosti sú vykonávané na jednotku produkcie ako nosiče

činností sa používajú priame odpracované hodiny, strojové hodiny, priamy

materiál, kusy produkcie... Tieto náklady môžeme chápať ako priame

jednotkové náklady, čiže jednotkové činnosti pomocou nosičov činností

priraďujú N priamo na jednotku produkcie.

b/ dávkové skupinové činnosti sú vykonávané v rámci skupiny produktov.

Ako nosiče činností sa používajú počty rozbehov zariadení, počty

nastavení, inšpekcií a pod.

c/ výrobkové činnosti sú spoločné pre všetky jednotky časti produktov.

Ako príklad môžeme uviesť počty kusov, počty modifikácii produktu a pod.

Na ďalších úrovniach sú definované činnosti zákaznícke, používateľské,

podporné a spoločné.

133. Klasifikujte N z pohľadu metódy ABC

Metóda ABC klasifikuje N na:

- krátkodobo variabilné N - menia sa vo vzťahu k objemu produkcie (napr. náklady na výdaj výkonu) metóda ABC ich označuje ako nosiče N meniace sa s objemom

- dlhodobo variabilné N - nemenia sa s objemom produkcie, ale menia sa s inou mierou činností, ale nie ihneď, napr. N na podporu činností ako sú predaj, rozvrhovania poradia úloh výroby, nastavovanie strojov a pod., sú fixné v krátkom období, ale menia sa v dlhšom období v súlade s rozsahom a zložitosťou vyrábanej produkcie. Sú definované ako činnosti alebo transakcie, ktoré významne ovplyvňujú N

- fixné N - nemenia sa v danom časovom úseku a ani s nijakými inými indikátormi

134. Porovnajte alokáciu nákladov metódou ABC a tradičným spôsobom

priraďovania nákladov

a) Tradičný systém kalkulácie nákladov

1.stupeň alokácie: priradenie režijných N výrobným strediskám

2.stupeň alokácie: priradenie režijných nákladov k výrobkom

b) Kalkulácia nákladov metódou ABC

1.stupeň alokácie: priradenie režijných N nákladovým strediskám (nákladovým fondom)

2.stupeň alokácie: priradenie režijných nákladov k výkonom pomocou nosičov nákladov (ako vzťahových veličín k aktivitám)

Pri metóde ABC sa zakladajú separátne nákl. strediská (fondy) na podporu pomocných aktivít, ako je napr. manipulácia s materiálom a údržba. N na tieto aktivity sa priraďujú priamo k výkonom prostredníctvom vzťahových veličín. Tak sa vylúči napr. znovurozdeľovania N servisných stredísk.

135. Vysvetlite pojem nosič N, nosič zdrojov

Príčina vzniku N teda čokoľvek čo spôsobuje zmenu v N činností. Určenie nosičov N a zdrojov je najdôležitejšou časťou modelovania N metódou ABC. Nosič charakterizuje prečo sú činnosti uskutočňované a aká práca a úsilie musí byť vynaložené na vytvorenie výkonu. Nosič ako ideálna merná veličina musí spĺňať tieto požiadavky:

- jednoznačná pochopiteľnosť

- spočítateľnosť

- rýchle získanie zo systému počítačového spracovania údajov

- proporcionalita k výstupu

Suma vyjadrujúca početnosť nosiča slúži ako rozvrhová základňa pre N činností. Nosič je vyjadrený najčastejšie ako sadzba, príp. ako prirážka alebo percentuálny podiel.

136. Uveďte požiadavky kladené na vzťahovú veličinu v kalkuláciách

metódou ABC

137. Vysvetlite pojmy zdroje, nákladový fond, nákladový objekt

Zdroje - sú spotrebúvané vykonávaním činností a aktivít. Zdrojmi sú ¾udská práca, materiál, el. energia... Sú ekonomické prvky existujúce v podniku, ich existencia a následne kombinácia s činnosťami vyvoláva vznik N.

Nákladový fond - predstavuje zoskupovanie N elementov súvisiacich s aktivitou, ide o súhrn N súvisiacich s činnosťou. NF sú homogénne. N v každom NF sú variabilné vo vzťahu k činnosti.

Nákladový objekt - môže ním byť zákazník, výrobok, služba, kontrakt, projekt alebo iná pracovná jednotka, pre ktorú existuje samostatná evidencia N

138. Uveďte prednosti a nedostatky kalkulovania metódou ABC

Hlavné prínosy metódy ABC:

- podrobnejšie rozčlenenie a priradenie réžie

- získanie presnejších info o N čiastkových činností P

- zvýšenie pozornosti venovanej riadenia pomocných a obslužných procesov a činností

- zlepšenie spôsobu priraďovania RN

- precíznejšie a spoľahlivejšie kalkulácie úplných vlastných N

- dodržania príčinnej súvislosti

- pri prirážkovej kalkulácií sa rozvrhuje zvyčajne dva až päť položiek RN - aktivít môže byť niekoľko desiatok. Takto sa ľahšie a objektívnejšie rozvrhujú RN v dôsledku čoho je aj kalkulácia presnejšia

Hlavné nedostatky:

- prácnosť a časová náročnosť zavedenia m. ABC

- vysoké finančné nároky na dodatočnú prácu, nový spôsob evidencie, zaškolenie pracovníkov, softvér a pod.

- výber a zložitosť nosičov N, kvantifikácia N, nedoriešenie vymedzenia spoločných N..

139. Vysvetlite princíp rozpočtovania N metódou activity based budgeting ABB

- vyjadruje reverzný pohyb informácií, ktoré sú vyjadrené ako cena alebo N. Na zabezpečenie týchto informácií je nutné odpovedať napr. na tieto konkrétne otázky:

- ktoré činnosti sa vyskytujú v podniku a ktoré je aj nevyhnutné vykonávať?

- ako efektívne sú tieto čin. vykonávané, aká je ich kvalita a či zodpovedajú určitému štandardu?

- čo zapríčiňuje spotrebu činností na určitej úrovni podnikových procesov?

- aké sú vzťahy medzi nosičmi a činnosťami?

- ako sa má alebo ako sa môže meniť príčinný vzťah medzi činnosťami a požadovanými, spotrebúvanými zdrojmi?

Vyjasnenie si týchto základných otázok zabezpečí zostavenie úloh, pomocou ktorých definujeme:

- výstupy P v podobe konkrétnych výkonov

- počet výskytov nosičov činností potrebných na zabezpečenie produktov

- rozpočtované ceny nosičov činností, ktoré sme získali na základe minuloročných skutočností upravené o rôzne zmeny, alebo sú určené iným spôsobom

- jednotlivé čiastkové činností, ktoré sú potrebné na výrobu alebo poskytnutie služieb

- počet výskytov nosičov zdrojov potrebných na zabezpečenie spotreby zdrojov

- jednotlivé konkrétne zdroje, ktoré sú potrebné na výrobu alebo poskytnutie služieb

Rozpočtovanie podľa čiastkových činností sa stáva plnohodnotným nástrojom riadenia procesov v P. Rozširuje možnosti procesného riadenia P a utvára predpoklady na efektívnejšie modelovania budúcich výstupov potrieb a zdrojov.

140. Vymenujte ktoré formy kalkulácie poznáte

141. Uveďte základné kroky, ktoré sú potrebné pri aplikácii ABC v podniku

1. identifikácia hlavných činností v P je to zisťovanie jednotlivých činností, zostavuje sa schéma výrobných (procesných) postupov, ktorá ukazuje vzťah každej z aktivít k ostatným

aktivitám a výrobkom a pod. Metóda ABC vyžaduje identifikáciu merania výstupov (nazývaných nosič N) pre každú z uvedených aktivít. Pod pojmom činnosť rozumieme základné a konkrétne úkony v P, ktoré sa už nedajú deliť podrobnejšie. Jednotlivé činnosti sa zoskupujú do aktivít. Tie tvoria logický a výrobne ucelené celky, ktoré môžu byť ¾ubovolnou činnosťou, alebo súborom činností vykonávaných v P. Aktivity sú roztriedené do 3 hlavných kategórii, ktoré determinujú výdavky na úrovni výrobkov a jednej dodatočnej kategórie.

Hlavné kategórie sú:

a/ jednotkové výrobné aktivity

b/ dávkové aktivity

c/ špecifické výrobkové aktivity.

V dodatočnej kategórii sú:

1. aktivity na udržanie zariadenia

2. určenie nákladových nosičov pre každú hlavnú aktivitu

Správanie sa N je diktované nosičmi N.

3. vytvorenie N stredísk (nákladových fondov) pre každú hlavnú aktivitu

4. zistenie príčiny vzniku N na aktivity na výrobok

- podľa dopytu výrobku po aktivitách počas výrobného procesu

142. Vysvetlite podstatu procesnej kalkulácie

143. Vysvetlite podstatu kalkulácie cieľových N

Metóda kalkulovania cieľových N – vychádza z otázok: Aké sú prípustné N podniku?, nie Aké budú N podniku? a Čo môže výrobok stáť? a nie Čo bude výrobok stáť?

Preto nemôžem začínať s kalkuláciou N až vo fáze výroby, ale už v začiatočných fázach vzniku výrobku.

Táto m. bola vyvinutá v japon. firmách. Vďaka nej sa do riadenia nákladov dostala orientácia na trh a zákazníka.

Def. Činnosť, ktorej cieľom je preveriť možnosti znižovania nákladov v etape výskumu, vývoja a prípravy vzorky alebo prototypu. Výsledkom tejto činnosti je návrh výrobku, ktorý spĺňa požiadavky a očakávania zákazníkov a ktorého výrobné náklady a cena zaistia požadovaný zisk.

Črty kalkulácie cieľových N:

- orientuje sa na ovplyvňovanie N v predvýrobných etapách a dosiahnutie najnižších budúcich výrobkových N

- kladie dôraz na komunikáciu medzi jednotl. profesiami pri príprave nového výrobku

- je orientovaná na zákazníka

144. Uveďte postup na stanovenie prvkov kalkulácie cieľových N

Postup sa začína odpoveďami na otázky uvedené v otázke č.143

Základnou myšlienkou metódy je stanovenie cieľovej kalkulácie N. Trhom prípustné N sa stanovia odčítaním cieľového zisku od dosiahnuteľnej cieľovej predajnej ceny – rozdielovou metódou. Prípustné N sa porovnajú s prognózovanými štandardnými N, výsledný rozdiel ukazuje na nevyhnutné zníženie N vo fáze vývoja výrobku.

Cieľová cena odráža hodnotu výrobku vnímanú zákazníkom, vlastnosti, kvalitu a cenu konkurenčných výrobkov, ale aj ciele firmy.

Rozdiel medzi cieľovou predajnou cenou a cieľovým ziskom sa = maximálne prípustné N sa = cieľové N sa = kalkulácia N určená trhom.

Kalkulácie cieľových N uprednostňuje hľadanie rezerv v technologických postupoch, materiáloch, prehodnocovanie vlastností výkonov, ktoré vyžadujú vysoké N, ale neprejavia sa v zákazníckom hodnotení.

145. Vysvetlite podstatu kalkulácie životného cyklu

Obrázok z knihy Serinu str. 13

O väčšine N na výrobok sa rozhoduje v predvýrobných etapách. Po etape výskumu a vývoja výrobku nasleduje etapa technickej prípravy výroby, ktorá určuje aká sa použije technika.

Skutočne vynaložené N-čerpanie zdrojov firmy, ich priebeh je rovnomerný počas celej životnosti.

Rozhodnuté N – neboli v skutočnosti vynaložené, ale o ich vynaložení bolo rozhodnuté

Metóda kalkulácie Kaizen: znamená neustála zdokonaľovanie v oblasti kvality, výšky N a dodržiavania termínov.

- potreby zákazníka sú hnacím motorom zdokonaľovania

- je spôsob ako dosiahnuť významné zmeny pri min. N

Techniky metódy Kaizen:

- absolútna kontrola kvality

- krúžky kontroly kvality systému zlepšovacích návrhov

- práve včas /just in time/